Pénnä e martiéllə

2013-02-25_094309«Cumba Pié’, t’haggə purtètә ‘u guagnəniéllə, mó piénzəcə tu, tiénəhə nu muzzəkə a frénə, mә raccumànnә! Quillә ‘u fәténdә jé troppә attacchètә allu juókә e alla skóhә nonnә vó fè benә: fè suhә cummeddijä, è dittә ‘u maghéstrә. A hàtә juornә co’ ‘na vírәghә ha ruttә ‘a kèpә; u vi’: sә vidә angórә ‘a césä. ‘U fènә dәspәrè ‘u pòvәrә crәstәjènә! Quannә c’erә ‘a bәnàrmә du tètә jèrә kiú adukètә, tandә ca c’érә affәzziunètә e non pәglièvә mèjә pahètә. Mo,’ comә vogliә fè? ‘U pésә d’a famigliә jé tuttә sopә ‘i spallә méjә: ‘a kèsa, híškә, ‘a hәssíjä…e li vәkkiàsәmә d’i gendә mejә, màmmәmә e attànәmә, ca vónә kutturijètә. Tiembә pi’ guagnunә nonnә gaggә: i dujә kiù grannә aggә misә a furésә cu’d’àvәtә; e la fémmәnә mә dè ‘na mènә nda kèsa. A gh’jllә, mo’, tu hassә a té: mә raccumannә, cumba Pié’, ‘mbàrәhә nu pikkә ‘i ducazzәjónә, fé ‘a partә du tètә, e sә cә vónә ‘i pahètә non tә fè scrúpәhә, vәttәkәjèhә!» Ha raccummannètә Marijä.

«Stattə skujtètə, cummè» -ha rәspuostә cumba Pietrә – «tra nu pèrə ‘i mísə Fuhəciuzzə cangə d’u ciéhə alla tarrə e sə mbèrə a fè ‘u surdètə. J’sàccə adumè purə ‘i ciuccə ca non bònə purtè ‘u mmastə» Ed é mənètə n’ukkiètə allu guagnəniellə.

Fuhəciuzzə sa rәríjә sutt’i baffә.

«Nonn’u fè arrabbәjè a cumba Pietrә, ca sәnó quannә tuòrnәsә alla kèsa, piéskǝsǝ! M’héjә capítә?» Ha dittә allu figliә, Maria, k’a vocǝ mǝnazzósä. Po’sə n’è gh’jutə skuitètə coll’ànəmä mbècə comə a gh’unə ca s’è caccètə nu pənziérə grannə pə nghèpə. Fuhəciuzzə non vədíjə h’órə də sə míttə a furgijè: «Cumba Pié’, k’èggia fè?»

maniscalco-paolo-con-il-figlio-filippo-foto-1954«Mbrímə, t’hèjä mbarè ca mó non songhə kiú cumba Piétrə: mó songhə ‘u mastrə e quannə tə rəvuolgəsə a mmé hèja dicə: somá! Hejә capítə?»

«Sí sí, cumba Pié’, somá »

«Niéndə cumba Pié’: suhə somá.»

«Vabbuònə, somá.»

«Brèvə! Mo’ jèmə d’accòrdə.»

«Somá, hèggia j’ a pəscè.»

«Non sə dícə: hèggia j’a pəscè; sə dicə: pozzə j’ a fè nu bəsògnə? No, Fuhəciuzzə, non gə puoiә j’: vè girə nu pikkə ‘u màndəcə.» Fuhəciuzzə, mmécə də j’ a gərè ‘u mandəcə, è pəgliètə ‘a vijä d’a portə ed é fijútə a pəscè. Quannə è turnètə, ‘u mastrə ha lləscètə ‘u píhə e Fuhəciuzzə s’è mísə a kiangə. «A què non sə kiàngə: puhìzzətə ‘u nèsə e vè gh’jnghijə ‘na buttígliə ‘i g’acqua fríškə alla fundènə d’u prəsədèndə: héja turnè com’u hambə sə nó pígliəsə ‘u riéstə». ‘U mastrə ‘u cummannèvə g’una condənuazziònə: mittə ‘i carəvúnə allu fuokə; pigliə ‘u sikkiə; ténə ‘a cudə allu ciuccə; fè quistə, fè quillə e sə non gubbədívə ‘i mappəhúnə nd’u kuzzéttə e li stambètә ndi grippә du kuhә fəškávənə comə ‘u viendə a tuttә hórә. Fuhəciuzzə non cә facijә kiù accadénzä: s’i pәglièvә comә fússәnә cәrèsә: non kiangijә e non dәcijә niendә alla kèsa.

maniscalcoNd’a dujə o tre mísə avíjə arrəvəndètə n’atu crəstəjènə. Alla skohə ciavíjə abbandunètə e non gh’jvə manghə a gh’jukè kiú colli cumbàgnə. ‘A séra, appénə skapuhèvə, sə rəcuglívə stanghə e struttə e tuttə mbruscənètə, mәnèvә ‘nguorpә zzo’ ca truvèvә nda skafәharéllä e pó’ sə nə jvə a curkè, k’a matínä appriéssə, primə ‘i fè juornə, avija j’ a grapí ‘a forgiä. ‘Avijә arrәvәndètә dә pikkә paróhә e non facijә arrabbijè manghә kiù ‘a mammә. Maríjə jérä cundéndä ca vədíjə cu figliə s’avíjə addrəzzètə ‘a kèpə e ca sə mbarèvə ‘u məstiérə com’u viéndə. «N’atu pèrä d’annə» dəcíjə ‘u mastrə alli crəstiènə, «quissallò mə fríkə pur’a mmé.» E non sə sbaglièvə. A quinnəciànnə, Fuhəciúzzə jérə già nu mastrə fattə: sapíjə fè tuttə: arètə, zappə, ‘ccéttə, sciamarrə; fərrèvə ‘i cavallə e, quannə avíjə tiémbə, sə dəvərtívə a fè ‘na púmä, nu pírə, ‘na pénnəhä ‘i g’uvä e g’atə cundəciéllə də fiérrə k’arriahèvə alli crəstəjènə.’Na votə é fattə na muskə k’u martiéllə e‘n’ha dètə a Mənəkùzzə, ‘u figliə zínnə d’u mastrə.«Tiénə», ha dittə, «pòrtänníhə a tètä tujə e dícəhə k’ajangappètə allu vuòhə.» Quannə h’a bistə, ‘u mastrə é rumàstə attassètә. Goramèjə ‘u məstiérə ‘u sapíjə a məmòrijə e s’é mísə a forgiä pə kundə sujə, mastə Fuhícə. S’é fattә ‘na bellä clijndéhä e s’é misә purə angúnä hìrä da partə pə sə nzurè. ‘A fatighә nonn’i manghә. Stè suhә nu pikkə kurrívə ca non zə sèpə fè ‘i cúndə ka pénnä. Zartə vótə s’annarbacéjə e dícə: « Sə mə nascə ‘nu figliə, quand’è vérə ddíjə, purə se non gə vó’ gh’j’, ciaggia strascәnè ki rekkiə stuortə alla scohä!»

scuola2

Glossario

Pénnä e martiéllə : Penna e martello

-‘a césä.: la cicatrice

-a bәnàrmә: la buonanima

-du tètә : del papà

-híškә: piccolo appezzamento nei pressi del fiume Sinni.

-i vәkkiàsәmә d’i gendә mejә: i vegliardi dei miei genitori

-acchәdútә: accuditi

-‘a hәssíjä: la liscivia: bucato

-aggә misә a furésә cu’d’àvәtә:.li ho messi a servizio da un colono. (Stanno al sicuro)

-vәttәkәjèhә!: dagli le botte!

-Stattə skujtètə: sta’ tranquilla, non avere pensieri.

-Adumè: domare

-‘i ciuccə ca non bònə purtè ‘u mmastə: i ciuchi che non vogliono portare il basto (compar Pietro ha paragonato Feliciuzzo a un ciuco ribelle)

Ed é mənètə n’ukkiètə allu guagnəniellə: E ha lanciato un’occhiata (significativa) al bambino

Fuhəciuzzə sa rәríjә sutt’i baffә: Feliciuzzo se la rideva sotto i baffi. (la battuta lo fa sorridere )

piéskǝsǝ: le buschi!

-s’è caccètə nu pənziérə grannə pə nghèpə:

(Maria) s’è tolto un grande peso ( perché crede di aver trovato

la migliore sistemazione per il figlio)

a furgәjè: ad armeggiare

somá: signor maestro

-ha lləscètə ‘u píhə: gli ha lisciato il pelo. (picchiato)

(Compar Pietro, a scanso di equivoci, si fa subito conoscere come bravo“domatore”)

-fundènə d’u prəsədèndə: “fontana del presidente”. (rinomata per la freschezza dell’acqua.

-‘i mappəhúnə nd’u kuzzéttə e li stambètә ndi grippә du kuhә fəškávənə comə ‘u viendə a tuttә hórә: gli schiaffoni sulla nuca e i calci nel sedere fischiavano come il vento a tutte le ore.

-Fuhəciuzzə non cә facijә kiù accadénzä: Feliciuzzo non ci faceva più caso

-s’i pәglièvә comә fússәnә cәrèsә: se li prendeva come fossero ciliegie

-e non dәcijә manghә niendә alla kèsä: e non diceva manco niente a casa (Prenderle stoicamente e tacere. Le percosse facevano parte dell’educazione spartana di quei tempi ed erano ritenute il mezzo più idoneo per “forgiare” il carattere)

avíjə arrəvəndètə n’atu crəstəjènə: era diventato un altro: (aveva subíto una trasformazione caratteriale. La “cura” di compar Pietro evidentemente era collaudata: produceva subito i suoi effetti.)

-Alla scohə ciavíjə abbandunètə e non gh’jvə manghə a gh’jukè kiú colli cumbàgnə : La scuola non gli interessava più e neanche il gioco (cose da bambini)

-skapuhèvə: smetteva di lavorare

tuttə mbruscənètə: tutto impiastricciato

mәnèvә ‘nguorpә zzo’ ca truvèvә nda skafәharéllä: mangiava quel che trovava nella scodella (indifferentemente, senza fare storie)

-mə fríkə pur’a mmé: supera anche me!

-attassètә: senza fiato

-pikkə kurrívə: un po’ irritato

-s’annarbacéjə: s’innervosisce

-ciaggia strascәnè k’i rekkiə stuortə alla scohä!: ce lo trascinerò con le orecchie torte a scuola!

2 riguardo a “Pénnä e martiéllə

  1. Grazie. Ancora oggi, purtroppo, la dispersione scolastica è ancora alta, soprattutto nelle fasce più a rischio della nostra società. Non parliamo poi del cosiddetto Terzo mondo. Un caro saluto.

Commenta

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Utilizzando il sito, accetti l'utilizzo dei cookie da parte nostra. Maggiori informazioni

Questo sito utilizza i cookie per fonire la migliore esperienza di navigazione possibile. Continuando a utilizzare questo sito senza modificare le impostazioni dei cookie o clicchi su "Accetta" permetti al loro utilizzo.

Chiudi